Kôprovský štít prvý výrazný vrchol v rázsoche vybiehajúcej z Čubriny. Vrch je hojne navštevovaný, lebo naň vedie turistická značka. Krásny kruhový výhľad. Bežná trasa ide okolo Veľkého Hincovho plesa. Horolezecky je málo navštevovaný kvôli lámavej skale, ktorá je trochu spevnená v zime. Nachádza sa už v krivánskej rázsoche, neďaleko hlavného hrebeňa Tatier. S ním ho prepája Piargový chrbát v oblasti Čubriny. Predvrchol Kôprovské plece je od hlavného vrcholu oddelený Kôprovskou priehybou. Z vrcholu na severozápad vybieha dva a pol kilometrový bočný hrebeň Prostredný chrbát oddeľujúci Hlinskú a Temnosmrečinskú dolinu

Krátka je rozložitý uzlový štít v rázsoche Kriváňa. Bola vždy málo navštevovaná, aj to skôr zimné výstupy. Dnes sa nachádza uprostred rezervácie Dolina Suchej vody – Nefcerka, takže na ňu nemožno vystupovať zo žiadnej strany, ani s horským vodcom. Poskytuje pomerne ohraničený výhľad, ale Kriváň je z nej impozantný. Krátka má tri vrcholy: Západný, Prostredný (hlavný) a Východný. Od Ostrej ju oddeľuje Nefcerské sedlo, od Kriváňa Špára. Na sever spadá do Nefcerskej doliny, na juhozápad do Krivánskeho kotla a na juhovýchod do Doliny Suchej vody. Do Krivánskeho kotla k plesu viedla turistická značka, zrušená 1980. Na juh vysiela pomerne dlhý a členitý Jamský hrebeň, v ktorom sa od severu nachádza: Veľká Jamská veža, dve Prostredné Jamské veže, Jamské zuby, dve Predné...

Štrbský štít (2 381,4 m n. m.) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Tento vrch rozdeľuje Podtatranskú kotlinu na Liptovskú a Popradskú kotlinu. Štrbský štít je vrchol ležiaci v závere Mlynickej doliny vo Vysokých Tatrách. Štít je viditeľný aj z podhoria (z Tatranskej Štrby a blízkeho okolia) a má tvar peknej pyramídy. Je to najvýznamnejší štít hrebeňa medzi Hrubým vrchom (v závere hrebeňa Soliska) od ktorého je oddelený Štrbským sedlom a Hlinskou vežou (v závere Hrebeňa bášt) od ktorej je oddelený Mlynským sedlom. Najkrajší výhľad naň je sponad Vodopádu Skok, ponad Pleso nad Skokom a spod Capieho plesa.

Veľké Solisko (poľ. Wielkie Solisko, nem. Grosser Solisko, maď. Nagy Szoliszkó) je najvyšší vrchol Soliskového hrebeňa a fakticky prvý významnejší samostatný štít v ňom od Bystrého sedla, medzi Predným soliskovým zárezom (Prednou soliskovou kopou) a Soliskovou lávkou (Prostredným Soliskom) vo Vysokých Tatrách. Vlastný vrchol tvorí dvojmetrový skalný blok v podobe hríba. Zrázy štítu spadajú do Mlynickej doliny a Furkotskej doliny  Pôvodne sa tak volalo jedno miesto na úpätí štítu, kde pastieri ukladali soľ pre ovce alebo kravy. Kartografovia pravdepodobne nepoznajúc miestne reálie pomenovali najprv celý juhovýchodný hrebeň Furkotského štítu (Solisko, Solnisko, hrebeň Soliska, Soliskový hrebeň, Graň Soliska, Soliskograt, Szoliszkógerinc) a potom s prívlastkami aj vyvýšeniny a depresie hrebeňa. Donedávna sa názov Veľkého Soliska vzťahoval aj na Prostredné Solisko,...

Javorový štít (poľ. Jaworowy Szczyt, nem. Krötenseespitze, maď. Varangyostavi csúcs, Javorovacsúcs) je majestátny štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Nachádza sa medzi Javorovou škárou (Malým Javorovým štítom, s ktorým má spoločnú základňu) a Javorovým sedlom (Malým Ostrým štítom). Do Veľkej Studenej doliny vysiela krátky bočný hrebeň. Má dva končiare, z ktorých hlavný je východný Masív Javorového štítu tvorí od západu Malý Javorový štít (2 380 m n. m.), Javorová škára, Prostredný Javorový štít, Javorová štrbina a Veľký Javorový štít, z ktorého do Veľkej Studenej doliny vybieha sivý hrebeň s výraznou Prednou a Zadnou vežou

Kolový štít je vrch (2 418,2 m n. m.) vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Pod ním sa nachádza Kolové pleso. Je blízko Čierneho štítu. Pri ňom je aj Kolove sedlo, ktoré od neho oddeľuje Jahňací štít.

Satan (poľ. Szatan, nem. Satan, maď. Sátán) je najvyšší vrch Hrebeňa bášt (2 421,5 m n. m.) vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Vrch sa nachádza na Hrebeni bášt. Na začiatku hrebeňa je Patria (2 202,8 m n. m.), nasleduje Malá Bašta (2 287,5 m n. m.), Predná bašta (2 373,5 m n. m.). Samotný Satan je medzi Satanovým sedlom (Čertovým hrbom) a Satanovým zárezom (Satanovou vežičkou). Má dva, približne rovnako vysoké, nepomenované vrcholy – severný a južný. Za Satanovým zárezom je Veľká capia veža, Hlinská veža (2 340 m n. m.), na ktorej sa hrebeň rozdeľuje na dve časti: jedna pokračuje ďalej na západ smerom k Hrubému vrchu a druhá na sever ku Kôprovskému štítu. Z východnej strany sa pozdĺž hrebeňa vinie Mengusovská dolina končiaca pri Hincových plesách pod Mengusovskými štítmi a zo západnej strany je Mlynická dolina, končiaca pod Furkotským štítom. Po úbočiach Satana sú hlboké lavínové ryhy. Pod Satanom tiež ležia Satanie plieska, nad nimi sú už...

Veľký Mengusovský štít (poľ. Mięguszowiecki Szczyt Wielki) je najvyšší z troch Mengusovských štítov na slovensko – poľskej hranici. Na sever do Poľska spadá jednou z najvyšších tatranských stien, vysokou 820 m (severná stena Malého Kežmarského štítu má 900 m). Pilier medzi východnou a severnou stenou má výšku 880 m, šikmú dĺžku vyše 1 000 m. Nachádza sa v hlavnom hrebeni Tatier, severná stena je nad kotlinou Morského Oka, južná nad Veľkým Hincovým Plesom. Od Prostredného Mengusovského štítu ho delí Vyšné Mengusovské sedlo, od Čubriny Hincovo sedlo. Má dva vrcholy, nižší – východný a hlavný – západný. V západnom hrebeni sa nachádza Mengusovská vežička. 300 metrová južná stena nad Hincovou kotlinou je priečne prerušená Veľkou Mengusovskou lávkou, obvyklá normálka.

Hrubý vrch, niekedy Hrubý, nesprávne Hrubý štít, (poľ. Hruby Wierch, nem. Triumetal, dávnejšie Trumetalspitze, maď. Triumetal) je najvyšší štít v južnom uzávere Hlinskej doliny a jeden z najvýraznejších vrcholov v rázsoche Kriváňa nad Hlinskou dolinou a Mlynickou dolinou vo Vysokých Tatrách Od Mlynickej veže ho oddeľuje Hrubá priehyba, od Zadnej Terianskej veže Zadná terianska štrbina a od Furkotského sedla Furkotská priehyba. Hrebeň Hrubého vrchu má vyše 2 km a končí sa na Hrubej kope nad Kôprovou dolinou

Prostredný hrot (poľ. Pośrednia Grań, nem. Mittelgrat, maď. Középorom) je najvyšší vrchol v Prostrednom hrebeni medzi Malou a Veľkou Studenou dolinou. V latinskej listine z roku 1412, ktorá ustaľuje hranice matejovských lesov, sa spomína názov Kalberk, neskôr v nemčine Kahlberg (holý vrch). Dnešný názov vyplýva z polohy štítu v hrebeni uprostred Studených dolín. Prvý ho použil pruský cestovateľ Albert Sydow, ktorý ho nazval Mittel Grat. Grat znamená hrebeň. Teda nazval ho Prostredný hrebeň. Maďari sa pokúsili o objasnenie názvu. Dr. Dezső v ročenke Uhorského karpatského spolku z roku 1876 nazval celý hrebeň „prostredným hrebeňom“ – Kőzépgerincz a najvyšší vrchol „vežou prostredného hrebeňa“ Kőzépgerincztorony. Edmund Téry prebral to isté pomenovanie pre Prostredný hrebeň, ale Prostredný hrot nazval Kőzéporom. Tento termín natrvalo prešiel do...