Javorová studňa (1 279,7 m n. m.) je vrch v Kremnických vrchoch. Leží nad obcou Turček, približne 8 km juhovýchodne od Turčianskych Teplíc. Javorová studňa (1 279,7 m n. m.) je vrch v Kremnických vrchoch. Leží nad obcou Turček, približne 8 km juhovýchodne od Turčianskych Teplíc Javorová studňa leží v turisticky málo navštevovanej oblasti, neďaleko vodárenskej nádrže Turček. Poloha mimo hlavného hrebeňa a mimo turistických trás sťažujú jeho dostupnosť. Nachádza sa v juhozápadnom výbežku masívu Flochovej, kde sa vybiehajúci hrebeň vetví k severne ležiacej Zlatej studni (1 065 m n. m.), severozápadne situovanému vrchu Špičiak (966 m n. m.) a západne smerujúcej rázsoche vrchu Krpec (1 031 m n. m.). Východným susedom je mohutná Flochová (1 317 m n. m.). Severné a západné svahy odvodňujú prítoky riečky Teplica, južné sú pramennou oblasťou Javorovca, smerujúceho do rieky Turiec. Najbližšími sídlami sú približne 4 km vzdialený Turček a Horná Štubňa

Vyhnatová (1 282,6 m n. m.) je vrch v hlavnom hrebeni Kremnických vrchov. Leží nad obcami Kordíky a Králiky, približne 8 km západne od Banskej Bystrice. Vrcholom prechádza červená značená turistická magistrála Cesta hrdinov SNP. Nachádza sa v strednej časti Kremnických vrchov, v geomorfologickom podcelku Flochovský chrbát. Vrch leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja a okresov Turčianske Teplice a Banská Bystrica. Vrcholom zároveň prechádza hranica katastrálnych území obcí Turček, Kordíky a Tajov. Vyhnatová je tretí najvyšší vrch Kremnických vrchov a dominuje tejto časti hlavného hrebeňa. V lesnatom hrebeni susedí na juhu sedlom Tunel (1 150 m n. m.) oddelená Skalka, severne situovaný Kordícky štít (1 182 m n. m.) a Tabla (1 178,4 m n. m.) oddeľuje Kordícke sedlo (1 117,1 m n. m.). Východným smerom dominuje vrch Sokolie (872 m n. m.) a západne susedí Vlčí vrch (1 172 m n. m.) a vrch Farba (1 147 m n. m.). Východné svahy odvodňujú prítoky Tajovského potoka, západná časť je pramennou oblasťou rieky Turiec. Vrcholom vedie Cesta hrdinov SNP, ktorú v blízkych sedlách...

Svrčinník (1 312,8 m n. m.) je druhý najvyšší vrch Kremnických vrchov. Leží nad obcou Dolný Harmanec, približne 12 km severozápadne od Banskej Bystrice. Vrcholom prechádza červená značená turistická magistrála Cesta hrdinov SNP Nachádza sa v severnej časti Kremnických vrchov, v geomorfologickom podcelku Flochovský chrbát. Mohutný vrch leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja a okresov Turčianske Teplice a Banská Bystrica. Na vrchole Svrčinníka sa stretávajú katastrálne územia obcí Horná Štubňa, Turček, Čremošné a Dolný Harmanec. Tvorí spoločný masív s Flochovou, najvyšším vrchom Kremnických vrchov, ktorá je oddelená plytkým sedlom Flochovej Lesnatý no na vrchole pomerne plochý masív leží v hlavnom hrebeni pohoria. Susedná, západne situovaná Flochová je vyššia len o 4 metre a oddelená nevýrazným sedlom (1 297 m n. m.). Veľká časť Svrčinníka patrí do rovnomennej národnej prírodnej rezervácie. Plošinou na vrchole vedie z rázcestia v sedle Cesta hrdinov SNP do sedla Malý Šturec, odkiaľ...

Flochová (1 316,9 m n. m.) je najvyšší vrch Kremnických vrchov.Nachádza sa v severozápadnej časti Kremnických vrchov, v geomorfologickom podcelku Flochovský chrbát. Mohutný vrch leží v Žilinskom kraji, na území okresu Turčianske Teplice. Flochová zasahuje do katastrálneho územia obcí Horná Štubňa, Turček a Čremošné.[4] Najvyšší vrch Kremnických vrchov sa rozkladá v hlavnom hrebeni, pričom rozsiahly masív je plytkým sedlom Flochovej rozdelený na samotnú Flochovú a len o 4 metre nižší Svrčinník Plochý vrchol Flochovej je pokrytý na väčšine územia hustým lesom. Východná časť vrchu je so susedným Svrčinníkom súčasťou národnej prírodnej rezervácie Svrčinník. Práve cez susedný vrch pokračuje hrebeň do sedla Malý Šturec, kde smeruje Cesta hrdinov SNP. Susednými významnými vrchmi sú na západe Javorová studňa (1 280 m n. m.) a východne ležiaci Svrčinník (1 313 m n. m.), ktorým pokračuje hlavný hrebeň na Skalku (1 232 m n. m.). Južné svahy sú pramennou oblasťou...

Turková je národná prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody NAPANT. Nachádza sa v katastrálnom území obce Východná v okrese Liptovský Mikuláš v Žilinskom kraji. Územie bolo vyhlásené v roku 1965 na 30,9500 ha.