Marhát tvorí najvyššiu časť južnej polovice pohoria a jeho mohutnosť zvýrazňuje východne susediaca Bojnianska pahorkatina. Vystupuje nad zarovnané plošiny vrcholovej časti ako skalnatý vrstvový tvrdoš. Je porastený jaseňovo-javorovým a bukovým lesom[6]. Výskyt železnej rudy spôsobil, že okolie masívu bolo osídlené od staroveku. V ranom stredoveku tu bolo viacero hradísk, čo dokladajú nálezy z okolia Bojnej (hradiská Valy) a Nitrianskej Blatnice (zachovaná rotunda Jurko a nálezy v jej okolí).
Severovýchodným smerom sa nachádza Bielený vrch (733 m n. m.), oddelený sedlom Marhát, juhozápadným smerom leží Gajda (609 m n. m.), severozápadným vrch Grnica (523 m n. m.) a severne Kostolný vrch (569 m n. m.).[7] Východnú časť masívu odvodňuje potok Hlavinka, južnú menšie prítoky Radošinky do rieky Nitra. Severozápadne situované svahy odvádzajú vodu potokom Striebornica, smerujúceho do Váhu. Najbližšími sídlami sú Lipovník, Vozokany a Nitrianska Blatnica na východnom úpätí, Nová Lehota na severe a Hubina a Moravany nad Váhom na západe. Na vrchole stojí 10 m vysoký kríž s nápisom Bože ochraňuj turistov. Bol postavený 28. októbra 1947 obyvateľmi obce Nitrianska Blatnica. Iniciátorom stavby bol kňaz Ján Laktiš. V roku 2008 pribudla v jeho blízkosti aj 17 m vysoká drevená rozhľadňa.