Kriváň (poľ. Krywań, nem. Kriwan, maď. Kriván) je vrch na konci rázsochy, ktorá sa od hlavného hrebeňa Vysokých Tatier odvetvuje v Čubrine. Leží nad Nefcerkou, Kôprovou a Važeckou dolinou na svojimi J a JZ výbežkami zasahuje do Liptovskej kotliny. Je to jeden z najvyšších vrchov Slovenska. Dosahuje výšku 2 494,7 m n. m. Od 19. storočia je neoficiálnym symbolom slobody Slovákov a slovanskej súdržnosti.
Medzi rokmi 1960 až 1990 bol zobrazený s vatrou na znaku Slovenska v štátnom znaku Česko-Slovenska. Dočasne nahradil tradičný slovenský znak s trojvrším a krížom, ktorý je dnes v štátnej symbolike Slovenskej republiky. V roku 2005 bolo rozhodnuté, že bude zobrazený aj na slovenských eurominciach. Po Kriváni je pomenovaná aj planétka (24260) Kriváň. Meno hory pochádza od vrcholovej časti, ktorej ostrý hrebeň sa skláňa k SV. Pri pomenovaní Kriváňa osobitnú úlohu zohrali ľudové povesti. Podľa jednej, keď na svete už bolo všetko stvorené, zletel anjel z neba, aby preskúma, čo ešte treba ponaprávať. Ustatý dlhým namáhavým letom zosadol na najkrajšom mieste, na tatranských stráňach hore nad Liptovom. Bol neskorý večer, keď si očarený všetkou tou nádherou, čo ho obklopovala, uvedomil, že musí zase naspäť do neba. Vzlietol, ale za súmraku švihol krídlom po tmavom končiari a nakrivil mu temä. Odvtedy je Kriváň Kriváňom. Odvtedy mu v poézii prischol epiteton ornans krivonohý kráľ.