Vidlové veže sú tri objekty na Vidlovom hrebeni, ktorý spája Lomnický štít s Kežmarským
Vidlový hrebeň začína ako ostroha z Lomnického štítu v Medenej štrbine. Nasleduje Medený múr, Nižná medená štrbina, Západná Vidlová veža (2 480 m n. m.), hlboko zarezané Vidlové sedlo (2 413 m n. m.), Veľká Vidlová veža (2 522,8 m n. m.), Lieviková štrbina a štíhla Východná Vidlová veža. Južné steny hrebeňa – asi 180 m – spadajú do Cmitera a do Skalnatej doliny, severné do Medenej kotliny nad Dolinou Zeleného plesa.[1] [2]
V niektorých horolezeckých sprievodcoch, napríklad od autora Františka Kroutila Vidlové veže vyjadrujú pomenovanie celého hrebeňa. Je to zastaraný názov, ktorý sa neujal. Zaužívané sú názvy Vidlový hrebeň a ďalšie známe tvary Hrebeň Vidlových veží, Hrebeň vidiel, Vidly
Na mape Buchholtzovcov sú Vidlové veže pomenované ako Cupri (Kopertuyrme) teda Medené veže. Malo to historický základ, lebo v ich oblasti na severnej strane baníci dolovali medenú rudu a hľadali zlato. Iný, možno neskorší názov, mal zrejme podobu Falkturyme – Veže, na ktorých sa ťaží (základ v slovese fal, falen), ktorý sa postupne dostal do podoby Folk, dokonca až Forkturyme. V stredovekej nemčine slovo fork znamenalo vidličku alebo vidly