Podtatranská kotlina je geomorfologický celok na severe Slovenska, je súčasťou provincie Západné Karpaty, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty a Fatransko-tatranskej oblasti.
Patrí medzi vysoko položené kotliny Slovenska. Geologicky je súčasťou podtatranskej skupiny, paleogénnej panvy, ktorá vznikla v Centrálnych Západných Karpatoch pri subdukcii podložia flyšového pásma.
Hraničí s nasledujúcimi geomorfologickými celkami: Na severe sú to Chočské vrchy, Tatry a Spišská Magura, na východe Levočské vrchy, na juhovýchode Hornádska kotlina, na juhu Kozie chrbty a Nízke Tatry a na západe Veľká Fatra.
Podtatranská kotlina sa delí na 3 podcelky, ktoré zahŕňajú 13 častí:
- Liptovská kotlina v západnej časti
- Liptovské nivy
- Chočské podhorie
- Matiašovské háje
- Smrečianska pahorkatina
- Hybianska pahorkatina
- Galovianske háje
- Ľubeľská pahorkatina
- Popradská kotlina vo východnej časti
- Popradská rovina
- Štrbská pahorkatina
- Lomnická pahorkatina
- Kežmarská pahorkatina
- Vojnianske podhorie
- Vrbovská pahorkatina
- Tatranské podhorie
Hranica medzi Liptovskou a Popradskou kotlinou je zároveň rozvodnicou medzi (Bielym) Váhom a Popradom.
Najvyšším bodom je vrch Rakytovec (1 325,4 m n. m.) v Tatranskom podhorí