Nové Štrbské pleso (maď. Új-csorbató, poľ. Nowe Szczyrbskie Jezioro, nem. Neu Czorbaer See) sa nachádza asi pol kilometra na JV od Štrbského plesa pod ústím Mlynickej doliny vo Vysokých Tatrách.
Bolo vytvorené umelo v roku 1905. Je to bývalé Štrbské mozgrovisko. Obnovil ho z bývalého zabahneného plesa banskobystrický architekt Karol Móry, ktorý sa rozhodol na tomto mieste založiť novú tatranskú osadu – Nové Štrbské Pleso. Pôvodné mozgrovisko bolo pozostatkom ústupu ľadovca, ktorý po sebe zanechal neveľkú morénu, do ktorej prenikali podzemné vody vytekajúce zo Štrbského plesa. Tam si v roku 1897 Móry kúpil pozemky aj s morénovým plieskom. Do neho nasmeroval potok z Mlynickej doliny. Voda zaplavila močaristý terén a tak vzniklo nové pleso. Móry ho zarybnil pstruhmi a vybavil člnmi. Potom na brehu jazierka postavil nový hotel.
Tento príbeh môže mať aj inú verziu. Pod bývalým liečebným ústavom Helios sa riečka Mlynica rozdeľuje. Popradská Mlynica vedie vodu do Mengusovskej doliny a vlieva sa do rieky Poprad. Druhé rameno riečky – Štrbská Mlynica priteká do Nového Štrbského plesa. Močaristé pleso nemuselo byť pôvodne prepojené s umelo vytvoreným prítokom z Mlynice. Dokumentuje to zistenie znalca Tatier Antoni Rehmana, ktorý navštívil Štrbské Pleso. Napísal: „V roku 1891 som si urobil niekoľkotýždňový výlet, najmä do Furkotskej a Mlynickej doliny a zisťujem, že riečka Mlynica delí sa na dve ramená“. Už vtedy bolo zrejmé, že riečka Mlynica pravým ramenom napája miesta, kde neskôr vzniklo Nové Štrbské pleso. Karol Móry pravdepodobne urobil len nevyhnutné rozšírenie prítoku. Jozef Sentiváni, zakladateľ Štrbského Plesa mal v tých miestach dve jazierka – Jozefove a Mikulášove, v ktorých choval ryby. Zásluhy na vzniku Nového Štrbského plesa teda nemusel mať len Karol Móry.