Vyšné Kozie pleso (poľ. Wyżni Kozi Staw), nem. Oberer Gemsensee, maď. Felső Zergetó. Hoci sa spravidla spomína len jedno pleso, v skutočnosti sú dve v približne rovnakej nadmorskej výške. Spomína ich vo svojom poľskom sprievodcovi Józef Nyka, ale aj historik Ivan Bohuš, ktorý uvádza, okrem iného, že ich v sprievodcoch spomína Arno Puškáš ako severné a južné Vyšné Kozie pleso a Miloš Janoška, ktorý hovorí síce o jednom, no dvojitom Vyšnom Kozom plese. Pleso sa nachádza na dne V úvalu najvyššej časti Mlynickej doliny vo Vysokých Tatrách. Nad nim je hlavný hrebeň Tatier od Štrbského štítu po Hlinskú vežu, Capie veže a Zadná Bašta. Pleso je v nadmorskej výške 2 109 m n. m., plocha 5 120 m², hĺbka 3,3 m.
Zdá sa, že Kozie plesá pomenovali pastieri a sú ľudového pôvodu, ale pravda je iná. Spišskonovoveský profesor prírodopisu Július Geyer napísal v ročenke Uhorského karpatského spolku z roku 1878, že rok predtým videl na brehu bezmenného plesa (Nižného Kozieho plesa) tak veľa kamzíkov, že ho pomenoval na „ich počesť“ Gemsensee, Zergetó – Kamzíčie pleso. Neskôr prešiel názov aj na vyššie položené Vyšné Kozie pleso a v najnovšom názvosloví aj na Malé Kozie pleso. V staršej slovenskej literatúre sa kamzíky označovali ako kozy, divé kozy alebo capy. Bolo to v súlade s ľudovou terminológiou, a preto prirodzene prešiel tento názov na pleso. Aj autor prvého tatranského slovenského sprievodcu Miloš Janoška, v článku Hrebeňom Bašty (Krásy Slovenska 1921) píše o svojom stretnutí s „divými kozami“ pri plese. Liptáci napríklad v jednej pesničke spievajú: „Na krivánskej prti, kozička sa vrtí“.