Čubrina (poľ. Cubryna) je štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Do Poľska spadá veľkými stenami, severovýchodná k Morskému oku má až 850 m. Sú však prerušené niekoľkými sutinovými terasami, tzv. galériami, ktoré sú ľahko schodné a využívané na nástupy aj zostupy. Z našej strany vytvára impozantný záver Doliny Temných smrečín, z Mengusovskej doliny tvorí súčasť hrebeňa Mengusovských štítov a je odtiaľ tiež prístupná – s horským vodcom. Vrchol je značne rozoklaný, odtiaľ pochádza pôvodný názov „Čuprina“ (účes). Čubrina je uzlový štít, od Veľkého Mengusovského štítu ju oddeľuje Hincovo sedlo a od Druhého Mnícha štrbina pod Druhým mníchom. Na juhozápad vysiela krivánsku rázsochu, od Čubrinky ju delí Čubrinská štrbina. Tri galérie podťaté kolmými stenami na poľskej strane sa...

Čierny štít (poľ. Czarny Szczyt,nem. Papirustalspitze,Papirusspitze, maď. Papirusz-csúcs) , (2 434 m n. m.) je impozantná skalná pyramída nad tromi dolinami: Veľkou a Malou Zmrzlou a Čiernou Javorovou dolinou. Pre horolezcov je zaujímavá južná stena. Prvý horolezecký výstup je známy z r. 1898. Jeho pomenovanie vyplýva z tmavého zafarbenia skaly. Nemecké a maďarské pomenovanie štítu je iné. Vychádza z informácie, o Jánovi Andrejovi Papirusovi, stolárskom pomocníkovi sliezskeho pôvodu z podtatranských Matejoviec (miestna časť Popradu), ktorý na sklonku leta 1771 zahynul na Čiernom štíte pri kutaní zlata. Hovorí sa, že náhodou sa mu dostal do rúk zlatokopáčsky zemský kľúč a pomútil mu hlavu. Stále ho čítal a 22 rokov hľadal poklady v okolí Zeleného plesa. Jeho osud dodnes pripomína názov Papirusova štrbina, ktorá je...

Čertova veža (poľ. Ponad Kocioł Turnia, nem. Kesselturm, maď. Katlantorony) je markantná trojzubá elevácia v juhovýchodnom remene Kotlového štítu, medzi Lavínovou lávkou (Kotlovým štítom) a Sedielkom nad Kotlom (Zadným čertovým zubom) vo Vysokých Tatrách.Poľský názov je odvodený od Gerlachovského kotla, nad ktorým sa týči. Slovenský názov dlho nemala. V časti slovenskej horolezeckej literatúry sa spomína ako časť Čertovho chrbta, t.j. skupiny Čertovej veže s Čertovými zubmi i s Kvetnicovou vežou. V inej horolezeckej literatúre figuruje Čertova veža pod označením severozápadný Čertov chrbát a Čertove zuby juhovýchodný Čertov chrbát. Názvy pochádzajú evidentne od horolezcov. Názov Čertov pravdepodobne pochádza od hľadačov pokladov, ktorí verili, že poklady strážia nadprirodzené bytosti, okrem iných čerti.

Batizovský žľab (poľ. Batyżowiecki Źleb) je strmý kuloár na juhozápadnom úbočí Gerlachovského štítu vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa vo výške 2 200 m n. m. – 2 600 m n. m.. Jeho dolný zráz je zabezpečený umelými pomôckami a býva označovaný ako Batizovská próba. Jeho horná časť je takmer na úrovni samotného štítu. Svah má sklon asi 30°, v hornej časti, kde sa spája s cestou z Velickej próby a Krčmárovho žľabu, má sklon 45° až 50°

Batizovský štít (poľ. Batyżowiecki Szczyt, nem. Botzdorfer Spitze, maď. Batizfalvi csúcs) je mohutný dvojvrcholový štít ležiaci v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier v závere Batizovskej doliny na Slovensku.Zo severnej strany uzatvára Bielovodskú dolinu resp. čnie nad jej odnožami: Litvorovú dolinu a Kačaciu dolinu. Štít je viditeľný aj z podhoria (z Batizoviec a blízkeho okolia). Popod štít, popri Batizovskom plese vedie turistický chodník, Tatranská magistrála. Z nej sa naskytá na štít pekný pohľad, kedy sa tento odráža v hladine plesa. Pred štítom leží malý vrchol, ktorý sa nazýva Kostolík. Batizovský štít je najvyšším vrcholom hrebeňa medzi Zadným Gerlachovským štítom a Popradským Ľadovým štítom. Od Zadného Gerlachu ho oddeľujú Západné a Východné Batizovské sedlo, medzi ktorými leží hrebeň, tzv. Batizovské zuby. Do obidvoch dolín padajú zo štítu steny vysoké od 150–300 m (Gerlachovské...

Batizovská próba (poľ. Batyżowiecka Próba, nem. Botzdorfer Probe, maď. Batizfalvi próba) je strmý dolný zráz Batizovského žľabu, ktorý spadá z Batizovskej priehyby v masíve Gerlachovského štítu do Batizovskej doliny vo Vysokých Tatrách. Dolný zráz žľabu je zabezpečený umelými pomôckami, ktoré pomáhajú návštevníkom Gerlachovského štítu pri zostupe alebo výstupe na vrchol. Názov próba (probovať – skúšať) vyjadruje skúšku horolezeckej zdatnosti, ktorú kedysi museli preukázať horolezci pokúšajúci sa vystúpiť na Gerlachovský štít.

Chotárny kopec (906 m n. m.) je vrch v severovýchodnej časti pohoria Javorníky a po Kazíckej Kýčere druhý najvyšší vrch geomorfologickej časti Rakovská hornatina. Nachádza sa hranici okresov Čadca a Kysucké Nové Mesto približne 6 km južne od Čadce a 8 km severne od Kysuckého Nového Mesta, približne 4 km východne leží Krásno nad Kysucou. Vrchol tvorí hranicu katastrálnych území mesta Čadca a obcí Dunajov a Ochodnica a zároveň je aj najvyšším bodom týchto území.[3] Chotárny kopec leží v juhovýchodnej časti Rakovskej hornatiny a vo východnej časti podcelku Vysoké Javorníky.[2] Vrchol kopca je zalesnený, preto poskytuje iba obmedzené výhľady. Lepšie výhľady sú možné na severnom svahu v lokalite Črchľa.

Kazícka Kýčera (910,4 m n. m.) je najvyšší vrch geomorfologickej časti Rakovská hornatina vo východnej časti pohoria Javorníky. Nachádza sa približne 4 km severovýchodne od Dlhého Poľa, na hranici katastrálneho územia tejto obce a obce Divina. Leží v južnej časti Rakovskej hornatiny, v juhovýchodnej časti podcelku Vysoké Javorníky. Vďaka značnej nadmorskej výške ponúka síce porastom obmedzené, no ďaleké výhľady na široké okolie. Kazícka Kýčera leží v strede rozsiahleho masívu, ktorý je súčasťou horského hrebeňa, vedúceho od Dlhej nad Kysucou na severe, až po Svederník na juhu. Z vrcholov presahujúcich 800 m n. m. sú v susedstve severne ležiaca Capová (869 m n. m.), južne ležiaca Čierťaž (856 m n. m.) a na juhovýchode aj Ráztoka (866 m n. m.). Západne orientované svahy odvádzajú vodu horskými potokmi do Dlhopoľky a odtiaľ do Váhu, z východných svahov voda putuje Rudinským potokom do rieky Kysuca

Kohútka (912,9 m n. m.) je vrch Javorníkov, situovaný na slovensko-českej hranici. Vrcholové oblasti najmä na moravskej strane zaberá rekreačné a lyžiarske stredisko s viacerými chatami. Vrch sa nachádza v severozápadnej časti pohoria, na severnom okraji geomorfologického podcelku Vysoké Javorníky. Slovenská časť na južnom úpätí prináleží k obci Lazy pod Makytou v okrese Púchov, severné svahy patria do chotára Nového Hrozenkova v okrese Vsetín. Priamo pod vrchol vedú prístupové cesty tak zo slovenskej (cez Lazy pod Makytou), ako aj moravskej strany (cez Nový Hrozenkov). Južné svahy odvodňujú prítoky Bielej vody, severné svahy odvodňuje potok Vranča, ústiaci do Vsetínskej Bečvy.

Makyta (923,3 m n. m.) je najvyšší a najmasívnejší vrch západnej časti Javorníkov. Leží na hranici medzi Slovenskom a Českom, na pomedzí Trenčianskeho a Zlínskeho kraja, v katastrálnom území obcí Lazy pod Makytou, Lysá pod Makytou, Valašská Senice a Huslenky. Leží na severovýchod od osád Makytka a Fujerovci v katastrálnom území obce Lazy pod Makytou. Prechádza tu tiež hranica medzi povodím Moravy a Váhu. Beňadín a Tisovský potok odvádzajú vodu z juhovýchodných svahov do Bielej vody a neskôr do Váhu. Na moravskej strane pramení v nadmorskej výške 840 metrov rieka Senice, ústiaca do Bečvy a ďalej do Moravy. Nachádza sa tu križovatka turistických značených trás, 4. zastavenie náučného chodníka Javorníky – západ, drevený prístrešok pre turistov a vrcholová kniha. Rozhľad je obmedzený (drevená rozhľadňa bola zničená). Pri červenej turistickej trase z Papajského sedla je studnička...