Lemešná (950,0 m n. m.) je vrch v Javorníkoch, situovaný na slovensko-českej hranici. Nachádza sa na severe centrálnej časti pohoria, na severnom okraji geomorfologického podcelku Vysoké Javorníky. Samotný masív leží na slovensko-českej hranici, hoci tá prechádza predvrcholom, približne 200 metrov východne od hlavného vrcholu. Zasahuje tak na územie Zlínskeho aj Žilinského kraja, okresov Vsetín a Čadca a do katastra obcí Velké Karlovice a Makov. Severozápadné a juhozápadné svahy odvodňujú prítoky Vsetínskej Bečvy, východná časť odvádza vodu do rieky Kysuca. Juhovýchodne sa nachádza sedlo pod Lemešnou, kde hrebeňovú trasu križuje prístupová cesta z Makova i značené chodníky z oboch strán hranice. Vrch je súčasťou pohraničného hrebeňa, ktorý vedie zo severu z Makovského priesmyku cez Oselnú (925 m n. m.) a pokračuje juhovýchodným smerom do sedla pod Lemešnou. Najvyšší bod masívu a teda hlavný...

Malý Javorník (1 019,2 m n. m.) je vrch Javorníkov, situovaný na slovensko-českej hranici. Nachádza sa v severozápadnej časti pohoria, na severnom okraji geomorfologického podcelku Vysoké Javorníky.[3] Leží na štátnej hranici, západne od osady Podjavorník, v katastrálnom území obcí Papradno, Horná Mariková (okres Považská Bystrica) a Karolinka (okres Vsetín). Na južných svahoch pramení Papradnianka a Marikovský potok, severné svahy odvodňuje potok Stanovice, ústiaci do Vsetínskej Bečvy

Hričovec (1 059 m n. m.) je vrch v Javorníkoch. Jeho veľkú časť zaberá rovnomenná prírodná rezervácia. Vrch sa nachádza v severnej polovici centrálnej časti pohoria, na severnom okraji geomorfologického podcelku Vysoké Javorníky. Leží v hlavnom hrebeni pohoria, neďaleko slovensko-českej hranice. Severné svahy sú pramennou oblasťou rieky Kysuca, západne situované územie odvodňujú prítoky Vsetínskej Bečvy

Veľký Javorník (1 071,5 m n. m.) je najvyšším vrchom Javorníkov. Leží v blízkosti slovensko-českej hranice, približne 15 km severozápadne od Bytče. Na severovýchodnom svahu sa rozkladá rovnomenná prírodná rezervácia. Nachádza sa na západnom okraji centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoké Javorníky a geomorfologickej časti Javornícka hornatina. Vrch leží na rozhraní Žilinského a Trenčianskeho kraja a na jeho vrchole sa stretávajú hranice okresov Čadca, Bytča a Považská Bystrica. Vrch zasahuje na katastrálne územia obcí Makov, Štiavnik a Papradno. Horský chrbát vedie slovenským územím západno-severovýchodným smerom a tvorí rozvodnicu Váhu a Moravy, preto aj vodné toky zo severných svahov odtekajú na Moravu. Západne na hrebeni leží Stratenec (1 055 m n. m.), východne sa nachádza Hričovec (1 059 m n. m.) Vrch je súčasťou horského chrbta, ktorý sa tiahne približne v západno-severovýchodnom smere. Nekopíruje však štátnu hranicu, tá vedie zhruba pol kilometra západnejšie. Hrebeň vrátane vrcholu Veľkého Javorníka je prevažne...

Javorie (1 043,7 m n. m.) je najvyšší vrch pohoria Javorie na strednom Slovensku. Nachádza sa približne 12 km juhozápadne od Detvy a tvorí dominantu okolia. Z diaľky viditeľný vrch sa nachádza v Javorianskej hornatine, v južnej časti pohoria Javorie, geomorfologického celku Slovenského stredohoria. Leží v okrese Zvolen, nad obcami Vígľašská Huta-Kalinka, Stará Huta a Horný Tisovník. Jeho vrcholom prechádza hranica vojenského výcvikového priestoru Lešť, do ktorého katastrálneho územia patrí. Na zalesnený vrchol nevedú značkované chodníky a prítomnosť vojenského priestoru sťažuje jeho dostupnosť. Susednými vrchmi sú na juhovýchode Sokolovo bralo (869 m n. m.), na juhozápade Vysoká (908 m n. m.) a na západe Homôlka (1 013 m n. m.). Mohutný masív dominuje tejto časti pohoria. Prevažná časť vrchu je pokrytá lesom, menšie oblasti na severných svahoch sú však bez porastu. Jeho severné svahy sú pramennou oblasťou rieky Tisovník, ktorá obteká východné...

Pravnáč (1 206,1 m n. m.) je vrch v Chočských vrchoch. Nachádza sa nad obcou Liptovská Anna, približne 14 km severozápadne od Liptovského Mikuláša. Nachádza sa vo východnej polovici Chočských vrchov, v geomorfologickom podcelku Prosečné. Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a v katastrálnom území obce Liptovská Anna Pravnáč sa nachádza v juhozápadnej časti podcelku Prosečné, v masíve, na severe sedlom oddelenom od vrchu Heliaš. Východné svahy klesajú do Anninej doliny, južné klesajú strmo do Chočského podhoria v Liptovskej kotline a západné vymedzuje Sestrčská dolina. Údoliami pretekajú i vodné toky, odvodňujúce masív; východnú časť Annin potok, južnú a západnú potok Sestrč. Susednými vrchmi sú na severe Heliaš (1 186 m n. m.), na východe Čerenová (1 221 m n. m.), južne ležiaci Holubí vrch (740 m n. m.) a na západe Sestrč (1 000 m n. m.) a Sielnická hora (1 051 m n. m.). Najbližším sídlom je priamo na juhovýchodnom...

Čerenová (1 220,8 m n. m.) je vrch v Chočských vrchoch. Nachádza sa nad obcou Liptovská Anna, približne 13 km severozápadne od Liptovského Mikuláša. Nachádza sa vo východnej polovici Chočských vrchov, v geomorfologickom podcelku Prosečné. Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Liptovská Anna a Ižipovce. Východným smerom sa nachádza územie národnej prírodnej rezervácie Prosiecka dolina a celá oblasť vykazuje krasové útvary Čerenová sa nachádza v západnej časti podcelku Prosečné, v mohutnom masíve s vrchom Lomné (1 278 m n. m.). Oddeľuje ich plytké sedlo a z dôvodu malej šírky pohoria v tejto časti, siaha masív od jeho severného po južný okraj, pričom Čerenová zaberá jeho južnú časť. Východné svahy pozvoľne klesajú k Prosieckej doline, južné a západné klesajú strmo do Chočského podhoria, resp. Anninej doliny....

Predný Choč (1 249,0 m n. m.[1]) je vrch v Chočských vrchoch. Nachádza sa juhozápadne od Veľkého Choča, severne od Liskovej, približne 6 km severne od Ružomberka Nachádza sa v juhozápadnej časti Chočských vrchov, v geomorfologickom podcelku Choč. Leží v Žilinskom kraji, okrese Ružomberok a zasahuje na katastrálne územie obcí Martinček, Likavka a Lisková.[4] Predný Choč sa nachádza v národnej prírodnej rezervácii Choč. Predný Choč leží v hrebeni, ktorý vybieha z Veľkého Choča juhozápadným smerom cez Zadný Choč (1 288 m n. m.) a Kopu (1 219 m n. m.). Masív je porastený hustým lesom, v južnej časti sa nachádza viacero skalných brál, umožňujúcich výhľad. Masív Predného Choča od susednej, severovýchodne ležiacej Kopy oddeľuje sedlo Spuštiak (1 095 m n. m.), východným smerom susedí Turícka Magura (1 085 m n. m.) a severne sa vypína Zadný Choč (1 288 m n. m.). Severozápadné časti odvodňuje potok Biely breh do Likavky, východné riečka Turík a z južne orientovaných častí menšie prítoky Váhu....

Lomné alebo aj Lômy (1 277,8 m n. m.) je vrch v Chočských vrchoch. Nachádza sa nad Prosieckou dolinou, približne 13 km severozápadne od Liptovského Mikuláša Nachádza sa vo východnej polovici Chočských vrchov, v geomorfologickom podcelku Prosečné. Leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Liptovský Mikuláš a Dolný Kubín a zasahuje na katastrálne územie obcí Liptovská Anna, Prosiek a Malatiná. Východné svahy Lomného zasahujú na územie národnej prírodnej rezervácie Prosiecka dolina Lomné sa nachádza v západnej časti podcelku, v mohutnom masíve s vrchom Čerenová (1 221 m n. m.). Oddeľuje ich plytké sedlo a z dôvodu malej šírky pohoria v tejto časti, siaha masív od jeho severného po južný okraj. Východné svahy tvoria okraj Prosieckej doliny, západné klesajú do Anninej doliny a severné prechádzajú do zvlnenej Zuberskej brázdy. Severné úpätie odvodňuje potok Sestrč, západné Annin potok a východné Prosiečanka. Susednými vrchmi sú...

Prosečné (1 372,2 m n. m.)[je výrazný vrch v Chočských vrchoch na Slovensku. Je najvyšším vrchom ich najvýchodnejšieho rovnomenného podcelku a nachádza sa nad Prosieckou dolinou, približne 11 km severozápadne od Liptovského Mikuláša. Nachádza sa vo východnej polovici Chočských vrchov, v geomorfologickom podcelku Prosečné.[Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Veľké Borové, Kvačany a Prosiek. Západné svahy Prosečného zasahujú na územie národnej prírodnej rezervácie Prosiecka dolina Mohutný masív je zo severu ohraničený Zubereckou brázdou, z východu Kvačianskou dolinou, z juhu Liptovskou kotlinou a zo západu Prosieckou dolinou. Budovaný je dolomitmi a vápencami. Súčasťou rozsiahleho masívu sú sedlom oddelené, východne situované vrchy Čierna hora (1 094 m n. m.) a Hrádková (1 206 m n. m.). Severným smerom leží vrch Diel (1 051 m n. m.), západným Lomné (1 278 m n. m.) a Čerenová (1 221 m n. m.). Masív odvodňuje na severozápade a západe riečka Prosiečanka, na severe Borovianka, smerujúca do Kvačianky, tečúcej východným...