Malý Choč (1 465 m n. m.) je nevýrazný vrch v Chočských vrchoch. Nachádza sa v masíve Veľkého Choča, západne od Lúčok, približne 8 km severne od Ružomberka. Nachádza sa v západnej, najvyššej časti Chočských vrchov, v geomorfologickom podcelku Choč.[2] Leží v Žilinskom kraji, okrese Ružomberok a zasahuje na katastrálne územie obcí Lúčky, Valaská Dubová a Lisková.[3] Malý Choč sa nachádza v národnej prírodnej rezervácii Choč. Čiastočne bralnatý Malý Choč tvorí predvrchol Veľkého Choča a leží v hrebeni, ktorý z jeho vrcholovej časti vybieha južným smerom. Z vrcholu hrebeň pokračuje juhovýchodným smerom na Turícku Maguru (1 085 m n. m.) a Smrekov (1 024 m n. m.). Západné a južné svahy strmo klesajú do Turíckej doliny, ktorou potok Turík odvádza vodu do Váhu, východne je údolie Žimerovho potoka, smerujúceho do Teplianky. Severným susedom je Veľký Choč (1 611 m n. m.), východným vrch Bukov (1 218 m n. m.), južný Kopa (1 210 m n. m.) a Predný Choč (1 249 m n. m.)...

Veľký Choč (1 611,0 m n. m.) je najvyšší vrch v Chočských vrchov na Slovensku. Z vrcholu Veľkého Choča je kruhový výhľad. Nachádza sa v západnej časti Chočských vrchov, v geomorfologickom podcelku Choč. Samotný vrchol leží v katastri obce Vyšný Kubín, no popod vrchol vedie hranica okresov Dolný Kubín a Ružomberok. Pod vrchol tak zasahujú aj katastrálne územia obcí Valaská Dubová, Jasenová a Lúčky. Veľký Choč je s výškou 1 611 m n. m. dominantým vrchom Chočských vrchov, viditeľný už od Štrby a z celej Dolnej Oravy. Vrchol je turisticky veľmi vyhľadávaný. Má tvar nepravidelnej pyramídy s početnými bralnými partiami. Z vrcholu Choča je vynikajúci kruhový výhľad. Jeho vrchol je porastený kosodrevinou, od Valaskej Dubovej má mierne stúpajúci tvar, kým zo severu a od Lúčok je v príkrom...

Sestrč (999,9 m n. m.) je vrch na Liptove v Chočských vrchoch. Vypína sa v geomorfologickom podcelku Sielnické vrchy medzi Kráľovou (876,6 m n. m.) na juhu a sedlom Poľana (845 m n. m.) je oddelený od Sielnickej hory (1 051,4 m n. m.) na severoseverozápade. Východné svahy prudko spadajú do Sestrčskej doliny, kým západné svahy sú miernejšie a spadajú do doliny Kalamenianky. Východná časť chrbta vedúceho z vrcholu na sever do sedla Poľana má výrazne bralnatý charakter. Na vrchole sa nachádzajú zvyšky Liptovského hradu, na jeho mieste stálo halštatské hradisko opevnené vysokým polkruhovým valom, z tohto obdobia pravdepodobne pochádzajú aj nálezy bronzových predmetov. Okrem toho sa vo vrcholom brale nachádza jaskyňa, ktorá bola osídlená už v eneolite. Z vrcholovej plošiny je pekný...

Sivec je národná prírodná rezervácia, ktorú spravuje ŠOP – regionálna správa Prešov. Nachádza sa v katastrálnom území obce Malá Lodina v okrese Košice – okolie v Košickom kraji. Územie bolo vyhlásené a novelizované v rokoch 1954 a 1988 na rozlohe 169,79 ha. Ochranné pásmo nebolo stanovené. Predmetom ochrany je: NPR je vyhlásená na ochranu biotopov nápadných vápencových skál Čiernej hory nad dolinou Hornádu so strmými svahmi, porastenými zmiešaným lesom (bučinami a vápencovými borinami) a pestrými rastlinnými spoločenstvami. Hniezdiská chráneného vtáctva

Vysoký vrch (851 m n. m.) je lesnatý vrch v pohorí Čierna hora neďaleko Košíc spadajúci pod katastrálny úrad Čermeľ a Sokoľ. Na jeho svahoch sa nachádza rovnomenná prírodná rezervácia a prameň Bieleho potoka. Prístup na vrchol je z červenej turistickej trasy z mestskej časti Kavečany, po modrej od Čermeľskej železnice, alebo po zelenej od Ružínskej priehrady a chaty Jahodná

Roháčka (1 028,5 m n. m.) je najvyšší vrch pohoria Čierna hora, geomorfologického celku Slovenského rudohoria.[2] Vrch leží približne 3 km severne od Margecian Nachádza sa na severnom okraji pohoria, v centre rovnomenného podcelku. Leží na hranici Prešovského a Košického kraja, na rozhraní okresov Prešov a Gelnica, v katastri obcí Klenov a Margecany.[4] Vrch sa vypína medzi obcami Margecany (juh), Klenov (východ), Hrabkov (sever) a Kluknava (západ), v povodí Hornádu Vrch je súčasťou výrazného masívu, situovaného na severnom okraji Čiernej hory. Predstavuje najvyššiu časť pohoria, pričom horský chrbát pokračuje severným a severozápadným smerom, kde je niekoľko kót, presahujúcich 900 m n. m., ako aj len nepatrne nižšia Čierna hora (1 024,5 m n. m.). Juhozápadnú aj východnú časť vrchu odvodňujú prítoky Hornádu, severnú prítoky Krížovianky, ústiacej do Svinky. Prevažná časť vrchu je zalesnená a poskytuje len obmedzené výhľady.

Čergov (staršie Čerchov) je vrch v hlavnom hrebeni pohoria Čergov. Je vzdialený cca 14 kilometrov vzdušnou čiarou od Bardejova. Z vrcholu je dobrý výhľad do okolia

Veľká Javorina (1 098,7 m n. m.) je vrch v hlavnom hrebeni pohoria Čergov. Je vzdialený cca 4 kilometre južne od obce Kríže a približne 4 km severozápadne od vrchu Čergov. Na južných svahoch v najvyšších partiách masívu leží Súkromná prírodná rezervácia Vlčia, ktorú od roku 1998 vlastní Lesoochranárske zoskupenie VLK

Minčol (1 157,2 m n. m.)[ je najvyšší vrch pohoria Čergov. Nachádza sa v západnej časti pohoria, na hraniciach okresov Bardejov, Sabinov a Stará Ľubovňa. Na Slovensku je až sedem vrchov s názvom Minčol. Minčol je tiež najvyšším bodom okresu Stará Ľubovňa a regiónu Šariš. Minčol úboč s nadmorskou výškou 1 125 m n. m. je najvyšším bodom okresov Bardejov a Sabinov. Minčol sa nachádza v severnej časti Slovenska v Prešovskom kraji, v okrese Stará Ľubovňa. Vypína sa v západnej časti pohoria Čergov, severovýchodne od obce Kyjov. Vrchol je vzdialený približne 23 kilometrov západo-severozápadne od mesta Stará Ľubovňa, 16 km juho-juhovýchodne od Sabinova a 22 km východo-severovýchodne od Bardejova.

Veľký Bučeň (514,3 m n. m.) je vrch Cerovej vrchoviny. Leží nad obcou Bulhary, približne 4 km severovýchodne od Fiľakova. Nachádza sa v severnej polovici pohoria, v geomorfologickom podcelku Bučenská vrchovina a geomorfologickej časti Bučeň. Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Lučenec a v katastrálnom území obce Bulhary. Veľký Bučeň je súčasťou rozsiahleho masívu, ktorý sa tiahne od Fiľakova severovýchodným a neskôr severným smerom. Najbližšími sídlami sú juhozápade situovaná obec Bulhary a juhovýchodne ležiace Konrádovce. Masív leží mimo územia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina