Široká veža (poľ. Mały Lodowy Szczyt, nem. Roter Turm, Breiter Turm, maď. Vöröstorony, Vöröspataky torony, Szélestorony) je rozložitý, kupolovitý štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Bielou lávkou (Ostrým štítom) a Sedielkom (masívom Ľadového štítu, presnejšie Malým Ľadovým štítom). K juhu vysiela dlhý bočný hrebeň. Na juhovýchod smeruje mohutný Prostredný hrebeň, ktorý sa oddeľuje od hlavného hrebeňa Vysokých Tatier a rozdeľuje Malú a Veľkú Studenú dolinu. Na ňom je Priečne sedlo, ktoré je medzi Širokou vežou a Priečnou vežou. Severné steny Širokej veže spadajú do Javorovej doliny, presnejšie do Zadnej Javorovej doliny, južná stena do Veľkej Studenej doliny.
Juraj Buchholtz ml. ju v roku 1717, v legende k jeho tatranskej panoráme, spomína ako Pessulanus der riegelberg, čo v latinskej a nemeckej podobe znamená zázvorový vrch. Spišskí nemeckí horskí vodcovia nazývali Širokú vežu Roter Flossturn, Roter Flussturm. Floss-Fluss znamená roklinu, žľab, konkrétne markantnú severozápadnú roklinu Širokej veže, čiže význam názvu je veža červeného žľabu. Doslovný preklad prevzala maďarská nomenklatúra – Vöröspataky torony, čo znamená vežu červeného potoka. Červené škvrny na Širokej veži dali neskôr podnet k zjednodušeniu skoršieho pomenovania a zo štítu sa stala Červená veža, Roter Turm, Vöröstorony. Dnešné meno Širokej veže, odvodené od jej podoby, pochádza z prvej polovice 19. storočia. Odlišný poľský názov Mały Lodowy Szczyt stavia Širokú vežu na úroveň bočného vrcholu Ľadového štítu